Pútnikov zápisník

        Ani nie tak dávno, posledných pár týždňov sa udiali isté veci, ktoré sú pre mňa čímsi viac ako len zdanlivými maličkosťami. Začínam si to uvedomovať práve dnes, s odstupom času. Čosi sa vo mne odohráva, ale ten prvý dotyk nestačil. Ale než sa plne rozpíšem, treba mať na pamäti jednu vec: Každý sa na veci pozerá rôzne a z toho môjho ,,rozprávania" bude zjavné, že spiritualita je pre mňa čímsi bytostným. A tá má rôzne formy. A najmä bude osobné......tento príspevok.        Dotkla sa ma..... Láska. Láska niekoho, v koho verím, komu sa snažím dôverovať, s kým chcem budovať osobný vzťah. Snažím sa o to a nie je to ľahké. Dávajú Tomu rôzne prívlastky či označenia: Boh, Pán, Univerzum, Posvätné, Nebeský Otec... atď. Niektoré sú mi bližšie, iné nie, ale teraz nebudem polemizovať o tom, či vždy ide o to isté( v zmysle ich významu, či už domnelého alebo skutočného). Ani nie prednedávnom som sa rozhodol nejako začať na tomto vzťahu pracovať. Preto s...

Kam smeruješ, človeče?     Túto otázku si kladiem nejakú dobu, čo začína vládnuť nám pomaly jeseň. Akoby .... sa zároveň vracal aj smútok, melanchólia spolu s pocitom beznádeje a bezvýslednosti. Do toho zasahuje aj to, že mám sluchový deficit. Tento je mi silným blokom v tom, byť aktívnejší v hľadaní si práce. Je za tým mnoho, ale zakaždým keď som sa díval na rôzne ponuky, nenachádzal som nič, čo by mi sadlo. Najmä zakaždým som videl to, čo vidím aj dnes: Nebudem všetko počuť......čo ak miniem dôležitú informáciu, vďaka ktorej absencií urobím potom chybu? Aspoň si uvedomujem tento svoj strach.... a blok. Ale ako ho prekonať? Stále zostali isté veci nevypovedané, a emócie neuvoľnené.... isté. Tvárim sa, že som silný, ale silný nie som. Potreboval by som vyliať svoje srdce pred niekým naplno, pred niekým, kto by to zniesol , kto by ma chápal a nepoučoval, kto by ma povzbudil a hlavne...počúval. Potreboval by som niekoho, je možné, že práve psychológa. Priateľov tým zaťažovať......

            Skype, facebook.....a iné možnosti internetovej komunikácie. Poslednú dobu už ma čoraz viac prestáva baviť písať si na Skype, nie preto, že by som nemal aj tam priateľov, resp. kamarátov/ky, ale v tom, že sa isté veci opakujú. Nepodarilo sa mi s jedným kamarátom najmä nadviazať aj hlbšie debaty na rôzne témy, ale to neznamená, že ho nemám rád. Včera došlo k istej veci, kedy ma však znova nahnevalo  niečo, čo nebudem konkretizovať. Pointou je, že zahrávať sa s ľudskými citmi a túžbami sa niekedy nevypláca. Hoci sa mi ospravedlnil, a ja to prijímam, napriek tomu dnes necítim potrebu tam proste byť a písať si. Aj tak by bolo otázne: O čom? Na aké témy? Do akej hĺbky? Na facebook zasa príležitostne sem- tam prídem, nakuknem, max. hodinku si niekedy popíšem s jednou, dvomi osobami, zriedkavo už tri.          Horšie je, keď akoby už nie je o čom s dotyčným si písať. Keď dáva stále tie isté témy, keď sa krútime okolo tých...

Každá cesta má svoj začiatok ako aj tá moja. Cesta každého z nás má neprebádané územia, zákutia, aj zákruty a to, kam povedú, sa nedá vždy úplne predvídať. Tak som kedysi začínal aj tento blog, až som naň takmer zabudol. Na to, že ho vôbec mám. Udalosti zvonka prichádzali, doliehali na mňa ako tlak, ako čosi, čo treba riešiť. Zmietal som sa v rôznych trápeniach a problémoch, dokonca aj nedávno bolo čosi, o čom som si myslel, že to už nikdy nepríde. Depresie. Boli.      Veď koho cesta životom je ľahká? Utrpenie v rôznej podobe prežíva každý, viac či menej. Alebo nespokojnosť s niečím v živote. Vytrvať na ceste je však oveľa dôležitejšie, aj keby bolo akokoľvek zle, či už by to tak bolo naozaj, alebo len subjektívne to  tak prežívať, hoci navonok by mohlo byť všetko v poriadku. Bez ohľadu na to, vytrvať.... a skúšať krok po kroku aj nové veci, nové veci sa učiť, skúšať, vytrvať v tom, čo nás napĺňa a baví, niekoho maľovať, iného písať, niekto zasa rád hrá na hudobných...