Quo vadis homine?
Kam smeruješ, človeče?
Túto otázku si kladiem nejakú dobu, čo začína vládnuť nám pomaly jeseň. Akoby .... sa zároveň vracal aj smútok, melanchólia spolu s pocitom beznádeje a bezvýslednosti. Do toho zasahuje aj to, že mám sluchový deficit. Tento je mi silným blokom v tom, byť aktívnejší v hľadaní si práce. Je za tým mnoho, ale zakaždým keď som sa díval na rôzne ponuky, nenachádzal som nič, čo by mi sadlo. Najmä zakaždým som videl to, čo vidím aj dnes: Nebudem všetko počuť......čo ak miniem dôležitú informáciu, vďaka ktorej absencií urobím potom chybu? Aspoň si uvedomujem tento svoj strach.... a blok. Ale ako ho prekonať? Stále zostali isté veci nevypovedané, a emócie neuvoľnené.... isté. Tvárim sa, že som silný, ale silný nie som. Potreboval by som vyliať svoje srdce pred niekým naplno, pred niekým, kto by to zniesol , kto by ma chápal a nepoučoval, kto by ma povzbudil a hlavne...počúval. Potreboval by som niekoho, je možné, že práve psychológa. Priateľov tým zaťažovať.... sa mi nezdá správne. Hlavne ak si so mnou čo-to už preskákali.
Kam smerujem.... mám vôbec nejakú budúcnosť? Dokonca aj v oblasti spirituality opäť mnohé zomiera, čo bolo. Ani nie za dlhý čas bude predo mnou 30-ka a ja mám pocit, že som doposiaľ nič nedosiahol..... Pocit, akoby som bol kamienkom, maličkým, bezvýznamným. Azda je to len dočasné..... komu mám však vypovedať, čo pociťujem? Čo ako vnímam, čoho sa desím? Písomne to nie je ono a predsa akoby sa bránim osobným stretnutiam s priateľmi. Dôvody, ktoré sú mi známe pre to, prečo tak konám, nie sú asi úplne tým, prečo sa tomu bránim alebo prečo to odďaľujem. Viem iba... že znova sa objavujú mraky, tie temné mraky. Keď zomrel môj obľúbený herec Robin Williams, bol to šok. Ale zároveň to vo mne rezonovalo ako úder do akejsi struny. A hoci neviem o čo šlo, tomu, čo urobil..... cítim s ním. A vravím si: Bolo by zlé ... ho nasledovať? Jednoducho necítim sa byť tak silný, ako by som asi mal byť........ preto aj neviem, čo vôbec bude.
Túto otázku si kladiem nejakú dobu, čo začína vládnuť nám pomaly jeseň. Akoby .... sa zároveň vracal aj smútok, melanchólia spolu s pocitom beznádeje a bezvýslednosti. Do toho zasahuje aj to, že mám sluchový deficit. Tento je mi silným blokom v tom, byť aktívnejší v hľadaní si práce. Je za tým mnoho, ale zakaždým keď som sa díval na rôzne ponuky, nenachádzal som nič, čo by mi sadlo. Najmä zakaždým som videl to, čo vidím aj dnes: Nebudem všetko počuť......čo ak miniem dôležitú informáciu, vďaka ktorej absencií urobím potom chybu? Aspoň si uvedomujem tento svoj strach.... a blok. Ale ako ho prekonať? Stále zostali isté veci nevypovedané, a emócie neuvoľnené.... isté. Tvárim sa, že som silný, ale silný nie som. Potreboval by som vyliať svoje srdce pred niekým naplno, pred niekým, kto by to zniesol , kto by ma chápal a nepoučoval, kto by ma povzbudil a hlavne...počúval. Potreboval by som niekoho, je možné, že práve psychológa. Priateľov tým zaťažovať.... sa mi nezdá správne. Hlavne ak si so mnou čo-to už preskákali.
Kam smerujem.... mám vôbec nejakú budúcnosť? Dokonca aj v oblasti spirituality opäť mnohé zomiera, čo bolo. Ani nie za dlhý čas bude predo mnou 30-ka a ja mám pocit, že som doposiaľ nič nedosiahol..... Pocit, akoby som bol kamienkom, maličkým, bezvýznamným. Azda je to len dočasné..... komu mám však vypovedať, čo pociťujem? Čo ako vnímam, čoho sa desím? Písomne to nie je ono a predsa akoby sa bránim osobným stretnutiam s priateľmi. Dôvody, ktoré sú mi známe pre to, prečo tak konám, nie sú asi úplne tým, prečo sa tomu bránim alebo prečo to odďaľujem. Viem iba... že znova sa objavujú mraky, tie temné mraky. Keď zomrel môj obľúbený herec Robin Williams, bol to šok. Ale zároveň to vo mne rezonovalo ako úder do akejsi struny. A hoci neviem o čo šlo, tomu, čo urobil..... cítim s ním. A vravím si: Bolo by zlé ... ho nasledovať? Jednoducho necítim sa byť tak silný, ako by som asi mal byť........ preto aj neviem, čo vôbec bude.
Komentáre
Zverejnenie komentára