Dotkla sa ma... ( osobný príspevok)
Ani nie tak dávno, posledných pár týždňov sa udiali isté veci, ktoré sú pre mňa čímsi viac ako len zdanlivými maličkosťami. Začínam si to uvedomovať práve dnes, s odstupom času. Čosi sa vo mne odohráva, ale ten prvý dotyk nestačil. Ale než sa plne rozpíšem, treba mať na pamäti jednu vec: Každý sa na veci pozerá rôzne a z toho môjho ,,rozprávania" bude zjavné, že spiritualita je pre mňa čímsi bytostným. A tá má rôzne formy. A najmä bude osobné......tento príspevok.
Dotkla sa ma..... Láska. Láska niekoho, v koho verím, komu sa snažím dôverovať, s kým chcem budovať osobný vzťah. Snažím sa o to a nie je to ľahké. Dávajú Tomu rôzne prívlastky či označenia: Boh, Pán, Univerzum, Posvätné, Nebeský Otec... atď. Niektoré sú mi bližšie, iné nie, ale teraz nebudem polemizovať o tom, či vždy ide o to isté( v zmysle ich významu, či už domnelého alebo skutočného). Ani nie prednedávnom som sa rozhodol nejako začať na tomto vzťahu pracovať. Preto som Mu dal istý sľub, ktorý som mienil dodržať a tým Mu ukázať, že to myslím úprimne a vážne. O tomto zámere nevedel nik. Teraz to vynášam von ako poukaz na čosi dôležité, o čo sa chcem podeliť s druhými. Nebolo pre mňa ľahké to dodržať, daný sľub, ktorý som Mu dal. Počas toho obdobia som zažil dotyk od Neho a to spôsobom, keď mi bola darovaná sladkosť od milovaného človeka. Nechápal som síce, prečo som ho dostal, ale oveľa viac ma prekvapilo, čo som okamžite cítil. Cítil som to ako dar od Nebeského Otca, cítil som v tom Jeho lásku a to, že mi fandí, cítil som Jeho prítomnosť na krátky okamih. Prekvapilo ma to, mal som ešte aj slzy v očiach. Ale my ľudia sme krehké bytosti.... a napriek takýmto udalostiam, zážitkom, či malým ,, zázrakom" môžeme o sebe pochybovať znova. Tak isto na mňa znova prichádzali isté tmavé mraky, mne tak dobre známe. Tmavé, pochmúrne, ťaživé.... neobsahujú žiadnu nádej, ani svetlo. Stále som pochyboval o tom, že mám hodnotu....trápil som sa veľmi pre môj telesný hendikep ( konkrétne sluchový) a pre pár ďalších vecí.
Jednu noc som mal ťažkú po istom náročnom dni, pretože sa týkal sluchu, vyšetrení, ktoré som absolvoval. Mal som problémy zaspať a hlavou mi vírili ťaživé, hrozné predstavy a myšlienky. A potom tesne pri prebúdzaní sa som zachytil odkaz, v ktorom som tiež cítil lásku. Bolo mi povedané, aby som si dával na seba pozor... Dá sa to samozrejme vnímať aj ako len čosi ešte zo sna, ale osobne som to tak nevnímal. Tento druhý zážitok bol pre mňa však už niečím priamym, než keď som občas zachytával či vnímal isté posolstvá zo snov. Začal som sa nad tým zamýšľať a rekapitulovať niektoré spomienky a zážitky aj záznamy aj zo snov, či zo života. Musel som si položiť jednu otázku: Dokedy budem ešte maloverný a pochybujúci? Dokedy? Už nemienim byť- to je moja odpoveď. Dostal som čosi úžasné.... čím myslím ten dotyk Lásky v zážitku, ktorý zmieňujem na hore uvedenom mieste. Vôbec som nežiadal od Neho odpoveď, hoci som mal stále bolesť a pochybnosti: Naozaj si, Otče? Vôbec som si nežiadal za to, o čo som sa snažil a čo som Mu vtedy sľúbil, aby mi dokázal, že je. Rozhodol som sa vtedy: Ja som ten, čo má kráčať vpred a preukázať Mu, či stojím o vzťah s Ním. A nie naopak. A nečakať za to niečo v konkrétnej podobe podľa mojich predstáv. To je aj dôvod, prečo ma zaskočil ten zážitok( v dobrom slova zmysle). Vôbec som to nečakal.
Obidva zážitky vo mne čosi predsa len spôsobili. Snažím sa odvtedy byť si vedomý toho, že je tu Niekto, kto ma veľmi miluje. Niekto, pre koho som sám osebe hodnotným. Takto zameraný, ožívam viac a viac. Začínam robiť viaceré veci s nadšením a láskou, radosťou. Samozrejme, môžem iných sklamať, môžem padnúť ešte vo všeličom mnohokrát. Som krehká ľudská bytosť ako každý z nás. Stále je vo mne mnoho strachov a obáv.... stále je čo riešiť. Výzvy a problémy len tak nezmiznú pred mojimi očami len preto, že by som si to želal. Ale nie som na ne sám. Mám okolo seba ľudí, ktorých mám veľmi rád. A nielen nich. Mám ešte Niekoho, Niekoho, v Koho moja viera a dôvera opäť začína kvitnúť, rásť. Zároveň som si uvedomil ešte jednu vec: Pre mňa osobne je, zdá sa, láska, potreba milovať a byť milovaný, silný hnací motor.... a iste nie nadarmo, sa dávajú do súvisu tri veľké čnosti z kresťanstva( ak sa nemýlim): Viera, nádej a láska. A tento dotyk Lásky, ktorý môže mať rôznu podobu... želám každému z vás, aj keď sám osebe nemusí spôsobiť žiaden zázrak. Niekedy však aj to môže byť štartovacím miestom pre to, že sa rozhodneme kráčať vpred a miesto toho, aby sme čakali na to, aby nám život niečo dal.... a presvedčil nás o niečom, tak jednoducho vstaneme a ukážeme Životu, o čo my stojíme. Ukážeme mu, po čom túžime, kam chceme ísť, čo je pre nás dôležité.
Dotkla sa ma..... Láska. Láska niekoho, v koho verím, komu sa snažím dôverovať, s kým chcem budovať osobný vzťah. Snažím sa o to a nie je to ľahké. Dávajú Tomu rôzne prívlastky či označenia: Boh, Pán, Univerzum, Posvätné, Nebeský Otec... atď. Niektoré sú mi bližšie, iné nie, ale teraz nebudem polemizovať o tom, či vždy ide o to isté( v zmysle ich významu, či už domnelého alebo skutočného). Ani nie prednedávnom som sa rozhodol nejako začať na tomto vzťahu pracovať. Preto som Mu dal istý sľub, ktorý som mienil dodržať a tým Mu ukázať, že to myslím úprimne a vážne. O tomto zámere nevedel nik. Teraz to vynášam von ako poukaz na čosi dôležité, o čo sa chcem podeliť s druhými. Nebolo pre mňa ľahké to dodržať, daný sľub, ktorý som Mu dal. Počas toho obdobia som zažil dotyk od Neho a to spôsobom, keď mi bola darovaná sladkosť od milovaného človeka. Nechápal som síce, prečo som ho dostal, ale oveľa viac ma prekvapilo, čo som okamžite cítil. Cítil som to ako dar od Nebeského Otca, cítil som v tom Jeho lásku a to, že mi fandí, cítil som Jeho prítomnosť na krátky okamih. Prekvapilo ma to, mal som ešte aj slzy v očiach. Ale my ľudia sme krehké bytosti.... a napriek takýmto udalostiam, zážitkom, či malým ,, zázrakom" môžeme o sebe pochybovať znova. Tak isto na mňa znova prichádzali isté tmavé mraky, mne tak dobre známe. Tmavé, pochmúrne, ťaživé.... neobsahujú žiadnu nádej, ani svetlo. Stále som pochyboval o tom, že mám hodnotu....trápil som sa veľmi pre môj telesný hendikep ( konkrétne sluchový) a pre pár ďalších vecí.
Jednu noc som mal ťažkú po istom náročnom dni, pretože sa týkal sluchu, vyšetrení, ktoré som absolvoval. Mal som problémy zaspať a hlavou mi vírili ťaživé, hrozné predstavy a myšlienky. A potom tesne pri prebúdzaní sa som zachytil odkaz, v ktorom som tiež cítil lásku. Bolo mi povedané, aby som si dával na seba pozor... Dá sa to samozrejme vnímať aj ako len čosi ešte zo sna, ale osobne som to tak nevnímal. Tento druhý zážitok bol pre mňa však už niečím priamym, než keď som občas zachytával či vnímal isté posolstvá zo snov. Začal som sa nad tým zamýšľať a rekapitulovať niektoré spomienky a zážitky aj záznamy aj zo snov, či zo života. Musel som si položiť jednu otázku: Dokedy budem ešte maloverný a pochybujúci? Dokedy? Už nemienim byť- to je moja odpoveď. Dostal som čosi úžasné.... čím myslím ten dotyk Lásky v zážitku, ktorý zmieňujem na hore uvedenom mieste. Vôbec som nežiadal od Neho odpoveď, hoci som mal stále bolesť a pochybnosti: Naozaj si, Otče? Vôbec som si nežiadal za to, o čo som sa snažil a čo som Mu vtedy sľúbil, aby mi dokázal, že je. Rozhodol som sa vtedy: Ja som ten, čo má kráčať vpred a preukázať Mu, či stojím o vzťah s Ním. A nie naopak. A nečakať za to niečo v konkrétnej podobe podľa mojich predstáv. To je aj dôvod, prečo ma zaskočil ten zážitok( v dobrom slova zmysle). Vôbec som to nečakal.
Obidva zážitky vo mne čosi predsa len spôsobili. Snažím sa odvtedy byť si vedomý toho, že je tu Niekto, kto ma veľmi miluje. Niekto, pre koho som sám osebe hodnotným. Takto zameraný, ožívam viac a viac. Začínam robiť viaceré veci s nadšením a láskou, radosťou. Samozrejme, môžem iných sklamať, môžem padnúť ešte vo všeličom mnohokrát. Som krehká ľudská bytosť ako každý z nás. Stále je vo mne mnoho strachov a obáv.... stále je čo riešiť. Výzvy a problémy len tak nezmiznú pred mojimi očami len preto, že by som si to želal. Ale nie som na ne sám. Mám okolo seba ľudí, ktorých mám veľmi rád. A nielen nich. Mám ešte Niekoho, Niekoho, v Koho moja viera a dôvera opäť začína kvitnúť, rásť. Zároveň som si uvedomil ešte jednu vec: Pre mňa osobne je, zdá sa, láska, potreba milovať a byť milovaný, silný hnací motor.... a iste nie nadarmo, sa dávajú do súvisu tri veľké čnosti z kresťanstva( ak sa nemýlim): Viera, nádej a láska. A tento dotyk Lásky, ktorý môže mať rôznu podobu... želám každému z vás, aj keď sám osebe nemusí spôsobiť žiaden zázrak. Niekedy však aj to môže byť štartovacím miestom pre to, že sa rozhodneme kráčať vpred a miesto toho, aby sme čakali na to, aby nám život niečo dal.... a presvedčil nás o niečom, tak jednoducho vstaneme a ukážeme Životu, o čo my stojíme. Ukážeme mu, po čom túžime, kam chceme ísť, čo je pre nás dôležité.
Komentáre
Zverejnenie komentára