Pútnikov zápisník

        Táto esej je zameraná práve na predchádzajúce dva články, kedy som sa rozpísal o tom, ako sa vraciam ku koreňom, hoci nie cirkevným.  Niekto by sa na mohol opýtať : Prečo ten návrat ku kresťanstvu? Podľa toho, o koho by šlo alebo aj nie, otázka by mohla byť pokladaná s rôznym zámerom. Zvedavosť, údiv, šok, znechutenie... Pre človeka nasiaknutého postmodernou môže byť takýto krok nepochopiteľný. Dnes sa vyzdvihuje totiž akási vlastná cesta, neoškatuľkovaná ako najlepšia voľba, ako voľba slobody pred voľbou obmedzenia, otroctva a pod. Ale je naozaj neviazanie sa na nič skutočnou slobodou? Alebo inak položím otázku: Musí znamenať hlásenie sa k čomusi, používanie danej formy cesty otroctvo, neslobodu, viazanie sa ?          Nemyslím si to. Zdá sa, že dnes človek túži po neobmedzenej, absolútnej slobode. Často je táto túžba rôzne proklamovaná v New Age, kde sa rôzne tradície až prehnane miešajú a ľudia si z nich vyberajú prvky t...

   Mnohé náuky, mnohé učenia majú svoju hĺbku a krásy. Tá pestrá rozmanitosť, to je len nepatrný zlomok rozmanitosti v živote, jeho bohatstva a mystérií. A uprostred tejto rozmanitosti stojí niekto....s kým človek môže mať osobný vzťah. Mnohé cesty sa kdesi stretávajú, niekde sa aj pretínajú, niekde sa aj rozdeľujú. Každá z nich má právo byť, smie byť realizovaná, smie sa kráčať na chodníkoch tých ciest. Predsa len však neplatí, že všetky vedú do toho istého cieľa. Nie všetky sú rovnako bezpečné. Dalo by sa hovoriť aj o mapách k ceste, nie každá mapa je rovnako spoľahlivá..... ....človek musí mať istý odstup, aby ľahko neskĺzol do čierno-bielej optiky posudzovania, ktorá kam hneď vedie. Často to ukáže až čas, aj keď niekedy netreba ani začať šliapať na istej ceste a už vnímame: Toto nebude bezpečné, to veru nie. To samozrejme neznamená, že všetky sú zlé a že len jedna jediná je správna. Skôr chcem, vzhľadom na predchádzajúci článok zdôrazniť, že tak ako sa to môže stať druhý...

Návrat ku koreňom. Tieto slová budú u každého vyvolávať iné asociácie. Napr. domova.... a domov, to je miesto, kde sa cítite bezpečne. Prinajmenšom tam, kde sú vzťahy zdravé. Ale tu nebude reč o takýchto koreňoch a predsa ide o čosi symbolické. V mojom prípade návratom ku koreňom mám na mysli čosi úplne iné, totiž návrat k tomu, v čom som bol vychovávaný, totiž v rámci kresťanskej viery,kresťanstva, avšak tento návrat nie je návratom k rímsko-katolicizmu, nejde ani o nejaký príklon k žiadnej inej cirkvi či k fundamentalizmu. Ide skôr o jedinečné, vlastné spracúvanie a opätovné vyhodnocovanie, hľadanie, skúmanie .... ono tento návrat sa v podstate dial postupne s tým, že je zachovaná otvorenosť k iným náboženstvám, mapám, náukám a pod. Bádať v ,,exotických" vodách môže byť nesmierne prínosné, ale zároveň aj mätúce. Naša mentalita, tradície, skúsenosti.... naša kultúra je proste dosť odlišná od tej východnej a hoci môže byť pre nás iné náboženstvo, kultúra, spiritualita prínosom, ni...