Návrat ku koreňom( pokračovanie)

   Mnohé náuky, mnohé učenia majú svoju hĺbku a krásy. Tá pestrá rozmanitosť, to je len nepatrný zlomok rozmanitosti v živote, jeho bohatstva a mystérií. A uprostred tejto rozmanitosti stojí niekto....s kým človek môže mať osobný vzťah. Mnohé cesty sa kdesi stretávajú, niekde sa aj pretínajú, niekde sa aj rozdeľujú. Každá z nich má právo byť, smie byť realizovaná, smie sa kráčať na chodníkoch tých ciest. Predsa len však neplatí, že všetky vedú do toho istého cieľa. Nie všetky sú rovnako bezpečné. Dalo by sa hovoriť aj o mapách k ceste, nie každá mapa je rovnako spoľahlivá.....
....človek musí mať istý odstup, aby ľahko neskĺzol do čierno-bielej optiky posudzovania, ktorá kam hneď vedie. Často to ukáže až čas, aj keď niekedy netreba ani začať šliapať na istej ceste a už vnímame: Toto nebude bezpečné, to veru nie. To samozrejme neznamená, že všetky sú zlé a že len jedna jediná je správna. Skôr chcem, vzhľadom na predchádzajúci článok zdôrazniť, že tak ako sa to môže stať druhým, tak sa to aj stalo mne, že som sa začal vracať tam, kde sa cítim ,,doma", kde je to pre mňa viac  známe, aj keď to nie je skrze  nejaké inštitúcie(cirkvi) , ktoré tiež sprostredkúvajú kresťanstvo,  hoci rôznou formou. A teraz budem opäť osobnejší.

    Kráčal som s milovanou osobou a vietor nám oblažoval tvár, bolo chladno.Dnes sme sa totiž rozhodli podniknúť prechádzku, aj s naším milovaným psíkom. Jeseň, tá sychravá jeseň, oznamuje príchod smrti v šelestu vetra a ešte to len zopakuje. Padajúce lístie... nakoniec príde smrť. Zastavenie sa. Príležitosť bilancovať, čo bolo i nebolo. Cestou sme uzreli kostol. A je to tu. Spomienky. Čosi bytostne známe a hrejivé. Hlásajú Jeho slová. Moje cesty a ich sa rozišli. V rieke času zomrelo kedysi niečo, aby sa uvoľnil priestor novým možnostiam a hľadaniu, skúmaniu.....ale isté korene nikdy nevymreli. Je to puto,  ktoré neohrozili žiadne otrasy v minulosti. Zdalo sa mi, že áno. ,, Priateľu môj, Ježiš, prečo, prečo si ma opustil?", volal som plný bolesti. Lámali sa moje očakávania o druhých, padali istoty, pôda pod nohami mi praskala. A predsa.... puto zostalo doteraz, hoci som si to neuvedomoval vždy. Puto, krehké a silné, nezlomené časom a následujúcimi udalosťami. Nikdy si ma neopustil.....bola to máya( ilúzia). A predsa som hľadal stále istotu a potvrdenie toho, že mám cenu, že mám hodnotu, či som vôbec milovaný. Spaľujúca neistota, obavy a nenávisť točili sa uzavreté v krehkom srdci. Dvakrát ma priviedli takmer do náručia Hádesa. Do tretice hrozilo opäť, že sa budem váľať opäť v bahne, utopiac sa tam. Z nejakého dôvodu som, mne neznámeho popudu, som sa započúval do krásnych dvoch mantier z Východu. Čosi začalo ku mne prúdiť.... obnovovalo sa isté spojenie v cítení. Ako som to len mohol zabudnúť? 

         Vždy tu bol ktosi, pre koho som mal hodnotu a cenu už prv... pre toho, kto ma pozná najlepšie. Začal som cítiť Tvoju lásku, Bože.... a začal v srdci vnímať aj ono puto s Ježišom. Keď mi bolo znova ťažko, spomenul som si na slová: ,, Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké"( Mt 11, 28-30). Neexistujú slová, ktoré môžem vypovedať o tom, čo cítim k Ježišovi, také, ktoré by dokonale vyjadrili to puto a tie city.... tieto korene.... tam je aj môj domov. Prirodzene, kde sa cíti človek najviac doma, tam sa nakoniec aj vracia.......a hoci som krehký, slabý, a ešte je mnoho závoja medzi mnou a Nebeským Otcom, vedomie toho, že som milovaný tým, ku komu pociťujem toto hlboké puto, ma zachránilo pred tým, aby som do tretice padol tam, kam som nechcel znova padnúť. Nestal sa však žiaden zázračný, o 90 stupňov prechod k nejakému slniečkovskému optimizmu. A predsa niečo stratené som znovu objavil a toto je srdce systému, bez ktorého by systém padol, lebo v ničom som nedokázal nájsť vonku čosi, čo by ma motivovalo žiť a radovať sa z toho, že vôbec som. Smerovať k Láske, vedomý si toho, že som sám ňou milovaný. Nikdy som nebol sám. A nie som sám ani teraz..... a tak skrze Ježiša nachádzam stratenú silu a radosť žiť.