Od ,,starého" k ,,novému" životu alebo ako na to?
Nedávno som sa opäť začal vracať k istým plánom. Nie je za tým nič iné ako : Zámer meniť svoj život, dať mu určitý cieľ..... kráčať a žiť ho plnšie, krajšie . Na to som potreboval však uchopiť súčasnosť, súčasný stav. Chcem vám, milí čitatelia, ukázať, akým spôsobom som sa snažil zmeniť svoj život, prečo sa mi to nedarilo. Zároveň ukázať súčasný stav, ktorý by som charakterizoval ako úspešným zavádzaním postupných zmien v mojom živote, prečo sa to už darí oproti dávnejším snahám.
Dlhú dobu som sa snažil o to, zmeniť ho. Čítal som mnoho múdrych kníh v oblastí spirituality aj psychológie, taktiež motivačnej literatúry. Predsa však nedarilo sa mi víťaziť nad zlozvykmi a slabosťami, podliehal som dlho seba- ľútosti a akýkoľvek najmenší ,, neúspech" ma ľahko podnietil k tomu sa vzdávať. Navyše som si dlhú dobu neuvedomoval, čo naozaj chcem JA vo svojom živote, po čom túžim, kam chcem smerovať, stále to prebiehalo skrze mienku ostatných ľudí. Opätovným pádom do ,, temnoty"depresií však začali sa diať zmeny. Až vtedy som začal chápať nakoniec, že sú pomocníkom. Presnejšie, aby som pochopil a našiel cestu z toho ,,von", musel som sa obrátiť k svojmu srdcu, k svojej ,,duši". Musel som si začať klásť otázky, po čom naozaj túžim.... a uzrel som lampáše svietiace mi na ceste životom. Konečne som začal postupne prijímať sám seba. Z tejto pozície som sa aj vrátil ku kresťanstvu a duchovným náukám, ktoré sú blízke v tomto smere. Prichádzal som na to, že sa nežiada a nikdy sa odo mňa nežiadalo ani ,,zhora", aby som sa snažil dôjsť k akejsi ,,dokonalosti".
Myseľ je užitočný sluha, ale veľmi zlý pán. Dokáže človeku nahovoriť veci, ktorým človek uverí: ,, Môj život bude dokonalý, až.....dokončím školu.... až zbohatnem.... až dosiahnem osvietenie...."( pozn. naša myseľ môže mať dokonca ,,duchovné" ambície!) atď. Dokonalosť tak, ako ju zväčša chápeme a túžime po nej, je utópiou. Nikdy, nikdy sa nedá dokonca nájsť šťastie tým, že bude zamerané kamsi do budúcnosti. Učím sa byť naplno v prítomnom okamihu. čo bolo, bolo, z toho sa môžem nanajvýš poučiť, ale nie sa k nej opätovne vracať a smútiť pre to, čo sme vykonali alebo nevykonali. A budúcnosť? Nikde nie je napísané: Neplánujme si nič, netvorme, nezveľaďujme svoje talenty. Mnohými učeniami a náboženstvami sa tiahne istá spoločná niť- poukazovanie na dôležitosť prítomnosti. Teraz je nakoniec jediný moment, v ktorom sa dá realizovať, meniť, plánovať, pracovať na sebe. Môj stav vyzeral asi takto: 1. Temnota, odcudzenie sa svetu i sebe, blúdenie, 2. Nachádzanie cesty k odpusteniu, určitý pokoj, zastavenie sa. Počas tejto druhej fázy som však istú dobu akoby ,,zastal", nemal žiadne presné ciele, nič. Len som sa snažil zbierať nové sily, odpočívať, žil som viacmenej zo ,, dňa na deň". Netreba to odsudzovať, niekedy potrebujeme isté zastavenie sa, nabranie síl, hlavne pokiaľ sme často predtým dlho a urputne, priam neuroticky riešili množstvo problémov, trápení, vecí. Zastaviť sa a prestať brať veci vážne. To som učinil, ale nezostal som len u toho. Cítil som v sebe nepokoj. Už som vedel, že je pre nás prirodzené niečo chcieť, klásť si ciele, výzvy. Rozdiel len je, z čoho to bude vychádzať. Z hlavy, či zo srdca? Nie je nevyhnutne jedno čisto zlé a druhé správne. Už som však prestal s tým hnať sa za akousi ,, dokonalosťou", lebo toto prinášalo len utrpenie, stres, napätie.
Tretia fáza: Cítil som, že treba už začať robiť opäť čosi. Niečo rozvíjať, tvoriť. Nemôžem predsa zostať len u toho, aby som trávil veľa voľného času pri pozeraní obľúbených seriálov a zábavy( pc hry a pod.) a komunikovaní s ľuďmi na skype a facebooku. V súvislosti s tým som nedávno čítal pár článkov o tzv. multi-taskingu, robení niekoľkých činností naraz. U mládeži a mladých ľudí to dnes asi takto vyzerá: Študovanie a príprava do školy pri zapnutom facebooku, skype alebo ICQ a pod. Učia sa a súčasne striedavo od toho odbehnú, napíšu kamarátom, známym, odmlčia sa, pritom možno ešte súčasne počúvajú rôznu hudbu cez youtube a bezmyšlienkovito čítajú čosi na internete. Zisťujú, že ešte toho kopec neurobili. Toto robenie viacero vecí naraz, kedy je naša pozornosť rozpoltená a strieda sa u viacerých vecí, je len zdanlivo efektívne. V skutočnosti zhoršuje sústredenie, koncentráciu, Stratíme pritom veľa drahocenného času. Ale na to, aby človek začal robiť niečo i v tomto smere a vôbec na prácu so sebou, potrebuje urobiť jeden dôležitý krok. Nájdeme to aj pod rôznymi menami ako techniku v mnohých náukách, zjednodušene povedané: Sebapoznanie.
Sebapoznanie- Bez tohto kroku sa ďalej nepohnete. Kto nie je ochotný naozaj do hĺbky a úprimne sa snažiť spoznávať seba samého, svoje silné stránky a slabiny, nemá ani ako začať pracovať napr. na seba-ovládaní. Jedno je späté s druhým. Slabinami nemám namysli iba tzv.negatívne povahové vlastnosti, za ktoré sa často hanbíme( pozn. a už vôbec do toho nebudem teraz zaťahovať tzv. nevedomie, nekomplikovať to...), ale i mnohé naše zlozvyky, návyky v dennom živote. Niekto napr. fajčí a rád by sa toho zbavil, iný má problém s tým vstávať skôr, niekto zasa siahne pri štúdiu často stále k pripojeniu sa na facebook, skype....alebo môže ísť i o to, že by sme radi niečo začali nové robiť, nemusí ísť len o zbavovanie sa starého návyku, u ktorého sme sebapoznávaním dospeli k tomu, že nám už nevyhovuje, skôr škodí, stal sa jednoducho neefektívnym. Kedysi som snažil meniť mnohé svoje návyky, programy, vzorce a márne. Kde bola resp. môže byť príčina neúspechu? Na základe vlastných skúseností to vidím takto:
1. Nedostatočné, povrchné seba-poznanie(tento krok sa často podceňuje)
2. Netrpezlivosť a neochota vytrvať ( ... trvá nejaký čas, kým sa nové návyky a programy stanú účinnými resp. automatizovanými)- Pristavme sa k druhému bodu. Spoločnosť dneška nás bombarduje veľkým množstvom rôznych podnetov. Máme veľa dostupnej technológie a podnetov poskytujúcich nám rozptýlenie, zábavu. Obraz za obrazom sa rýchlo strieda a my sme si na to navykli. Nie veľa jedincov dnes, uprostred toho všetkého, dokáže povedať tomu NIE a dať prednosť niečomu, čo prinesie až časom nejaké ovocie a dlhodobú perspektívu, pozitíva. Náš mozog si navykol na to vzrušenie, uspokojenie, ktoré dosiahneme relatívne rýchlo a za krátku dobu prostredníctvom pozerania seriálov online, televízie atď. Až tak si zvykol, že nám robí normálne problém odložiť nie nevyhnutné, krátkodobé potešenia v prospech činností, ktoré sú zamerané skôr do ,,budúcnosti". Prítomnosť tým neprestáva byť dôležitá, ani to nemusí znamenať stratiť sa v obavách pre to, čo nie je, človek si môže užívať i tieto činnosti ,,tu a teraz".
3. Seba-ľútosť- S týmto mám dosť skúseností. Pokladám ho za jeden z najviac škodlivých pocitov. Seba-ľútosť môže ľahko naviazať na seba ďalšie deštruktívne emócie a pocity, aj myšlienky. Pozícia obete môže byť tak silná, že človek, hoci by aj vyvinul snahu na zmenu svojho života, pri najmenšom neúspechu či ,,páde" si nevedomky užíva trápenie sa, hnev na život, okolie, Boha resp. i seba, vidí sám seba často ako plného chýb a bez pozitív, má dojem, že život( resp. Boh, osud...) mu schválne hádže polená pod nohy a on je jeho obeťou, bezmocnou figúrkou. Pokiaľ sa však z tejto role nevymaní, ťažko sa mu podarí vo svojom živote meniť veci..... je možné, že vás napadnú i ďalšie body, pokojne sa vyjadrite v komentároch :) .
K tejto téme sa ešte vrátim, kde sa zamyslíme nad tým, ako seba-poznanie môže napomôcť k zmenám spolu s rozvíjaním trpezlivosti a vytrvalosti . Vyjadrím sa tam aj osobnejšie, aby to neznelo ako nejaká prednáška. Dôležitá je tam tiež vnútorná motivácia. Pri seba-poznaní a ochote pracovať na búraní starých návykov, lipnutí či slabostí a vytváraní nových nestačí len zistiť, ČO vlastne chceme a ČO nechceme. Bez odpovede na zásadnú otázku: PREČO to chceme? PREČO to chceme robiť? PREČO nám toto a toto už nevyhovuje?.... by nám bolo málo platné čítať múdrosti z mnohých kníh. Dúfal som sám často vtedy, ako mi to pomôže ,, namotivovať sa" k robeniu zmien v živote. Môžete si domyslieť, ako to asi dopadlo . :) Taktiež je kľúčové smerovanie našej pozornosti: Naše neefektívne, nám už nevyhovujúce návyky, vzorce správania, postoje, programy ...je efektívnejšie sa pri ich spoznaní sústrediť pozornosťou na budovanie nových návykov, vzorcov správania a pod. Jedna vec je postupne sa zbavovať nejakého návyku, nemenej dôležitejšie nahradiť ho postupným budovaním pozitívneho vzorca, postoja ..... a toto všetko uvedené sa mi už darí, lebo už v ceste nebráni seba-ľútosť, začal som spoznávať seba samého poctivo, svoje silné a slabé stránky( tento proces sa ani zďaleka neskončil!), začal som vnímať svoje túžby a stanovil si zámer rozvíjať tie veci, o ktorých viem, že mi idú, robiť veci, ktoré ma bavia a sú zároveň užitočné. Idem touto cestou, snažiac sa byť súčasne trpezlivý a vytrvalý, nečakať výsledky okamžite. Pri zbavovaní sa postupne, rad-radom, negatívnych vzorcov, slabín( začínam s dvomi, neodporúča sa začať s veľa vecami v tomto smere!) seba-poznanie mi bolo tiež dôležitým pomocníkom ako krok. Kládol som si otázky: PREČO sa toho chcem zbaviť? Aká sila sa skrýva v tej slabine, v tom negat. vzorci/ zvyku? KEDY, za akých okolností podľahnem tomu zlozvyku, slabosti...? ČO pozitívne a konštruktívne môžem nabudúce vykonať alebo to začať budovať už i teraz, čo mi bude dostatočnou oporou, vďaka ktorej do toho už nespadnem? Podobné otázky a nachádzanie odpovedí na ne je dôležitý krok! A v neposlednej rade, ak som aj občas padol do toho, už som sa tým netrápil a neľutoval sa. Vstal som a znova šiel do toho! Viac už naozaj v tom ďalšom článku. :)
Toľko na dnes. Prajem vám všetkým príjemné čítanie. :)
Dlhú dobu som sa snažil o to, zmeniť ho. Čítal som mnoho múdrych kníh v oblastí spirituality aj psychológie, taktiež motivačnej literatúry. Predsa však nedarilo sa mi víťaziť nad zlozvykmi a slabosťami, podliehal som dlho seba- ľútosti a akýkoľvek najmenší ,, neúspech" ma ľahko podnietil k tomu sa vzdávať. Navyše som si dlhú dobu neuvedomoval, čo naozaj chcem JA vo svojom živote, po čom túžim, kam chcem smerovať, stále to prebiehalo skrze mienku ostatných ľudí. Opätovným pádom do ,, temnoty"depresií však začali sa diať zmeny. Až vtedy som začal chápať nakoniec, že sú pomocníkom. Presnejšie, aby som pochopil a našiel cestu z toho ,,von", musel som sa obrátiť k svojmu srdcu, k svojej ,,duši". Musel som si začať klásť otázky, po čom naozaj túžim.... a uzrel som lampáše svietiace mi na ceste životom. Konečne som začal postupne prijímať sám seba. Z tejto pozície som sa aj vrátil ku kresťanstvu a duchovným náukám, ktoré sú blízke v tomto smere. Prichádzal som na to, že sa nežiada a nikdy sa odo mňa nežiadalo ani ,,zhora", aby som sa snažil dôjsť k akejsi ,,dokonalosti".
Myseľ je užitočný sluha, ale veľmi zlý pán. Dokáže človeku nahovoriť veci, ktorým človek uverí: ,, Môj život bude dokonalý, až.....dokončím školu.... až zbohatnem.... až dosiahnem osvietenie...."( pozn. naša myseľ môže mať dokonca ,,duchovné" ambície!) atď. Dokonalosť tak, ako ju zväčša chápeme a túžime po nej, je utópiou. Nikdy, nikdy sa nedá dokonca nájsť šťastie tým, že bude zamerané kamsi do budúcnosti. Učím sa byť naplno v prítomnom okamihu. čo bolo, bolo, z toho sa môžem nanajvýš poučiť, ale nie sa k nej opätovne vracať a smútiť pre to, čo sme vykonali alebo nevykonali. A budúcnosť? Nikde nie je napísané: Neplánujme si nič, netvorme, nezveľaďujme svoje talenty. Mnohými učeniami a náboženstvami sa tiahne istá spoločná niť- poukazovanie na dôležitosť prítomnosti. Teraz je nakoniec jediný moment, v ktorom sa dá realizovať, meniť, plánovať, pracovať na sebe. Môj stav vyzeral asi takto: 1. Temnota, odcudzenie sa svetu i sebe, blúdenie, 2. Nachádzanie cesty k odpusteniu, určitý pokoj, zastavenie sa. Počas tejto druhej fázy som však istú dobu akoby ,,zastal", nemal žiadne presné ciele, nič. Len som sa snažil zbierať nové sily, odpočívať, žil som viacmenej zo ,, dňa na deň". Netreba to odsudzovať, niekedy potrebujeme isté zastavenie sa, nabranie síl, hlavne pokiaľ sme často predtým dlho a urputne, priam neuroticky riešili množstvo problémov, trápení, vecí. Zastaviť sa a prestať brať veci vážne. To som učinil, ale nezostal som len u toho. Cítil som v sebe nepokoj. Už som vedel, že je pre nás prirodzené niečo chcieť, klásť si ciele, výzvy. Rozdiel len je, z čoho to bude vychádzať. Z hlavy, či zo srdca? Nie je nevyhnutne jedno čisto zlé a druhé správne. Už som však prestal s tým hnať sa za akousi ,, dokonalosťou", lebo toto prinášalo len utrpenie, stres, napätie.
Tretia fáza: Cítil som, že treba už začať robiť opäť čosi. Niečo rozvíjať, tvoriť. Nemôžem predsa zostať len u toho, aby som trávil veľa voľného času pri pozeraní obľúbených seriálov a zábavy( pc hry a pod.) a komunikovaní s ľuďmi na skype a facebooku. V súvislosti s tým som nedávno čítal pár článkov o tzv. multi-taskingu, robení niekoľkých činností naraz. U mládeži a mladých ľudí to dnes asi takto vyzerá: Študovanie a príprava do školy pri zapnutom facebooku, skype alebo ICQ a pod. Učia sa a súčasne striedavo od toho odbehnú, napíšu kamarátom, známym, odmlčia sa, pritom možno ešte súčasne počúvajú rôznu hudbu cez youtube a bezmyšlienkovito čítajú čosi na internete. Zisťujú, že ešte toho kopec neurobili. Toto robenie viacero vecí naraz, kedy je naša pozornosť rozpoltená a strieda sa u viacerých vecí, je len zdanlivo efektívne. V skutočnosti zhoršuje sústredenie, koncentráciu, Stratíme pritom veľa drahocenného času. Ale na to, aby človek začal robiť niečo i v tomto smere a vôbec na prácu so sebou, potrebuje urobiť jeden dôležitý krok. Nájdeme to aj pod rôznymi menami ako techniku v mnohých náukách, zjednodušene povedané: Sebapoznanie.
Sebapoznanie- Bez tohto kroku sa ďalej nepohnete. Kto nie je ochotný naozaj do hĺbky a úprimne sa snažiť spoznávať seba samého, svoje silné stránky a slabiny, nemá ani ako začať pracovať napr. na seba-ovládaní. Jedno je späté s druhým. Slabinami nemám namysli iba tzv.negatívne povahové vlastnosti, za ktoré sa často hanbíme( pozn. a už vôbec do toho nebudem teraz zaťahovať tzv. nevedomie, nekomplikovať to...), ale i mnohé naše zlozvyky, návyky v dennom živote. Niekto napr. fajčí a rád by sa toho zbavil, iný má problém s tým vstávať skôr, niekto zasa siahne pri štúdiu často stále k pripojeniu sa na facebook, skype....alebo môže ísť i o to, že by sme radi niečo začali nové robiť, nemusí ísť len o zbavovanie sa starého návyku, u ktorého sme sebapoznávaním dospeli k tomu, že nám už nevyhovuje, skôr škodí, stal sa jednoducho neefektívnym. Kedysi som snažil meniť mnohé svoje návyky, programy, vzorce a márne. Kde bola resp. môže byť príčina neúspechu? Na základe vlastných skúseností to vidím takto:
1. Nedostatočné, povrchné seba-poznanie(tento krok sa často podceňuje)
2. Netrpezlivosť a neochota vytrvať ( ... trvá nejaký čas, kým sa nové návyky a programy stanú účinnými resp. automatizovanými)- Pristavme sa k druhému bodu. Spoločnosť dneška nás bombarduje veľkým množstvom rôznych podnetov. Máme veľa dostupnej technológie a podnetov poskytujúcich nám rozptýlenie, zábavu. Obraz za obrazom sa rýchlo strieda a my sme si na to navykli. Nie veľa jedincov dnes, uprostred toho všetkého, dokáže povedať tomu NIE a dať prednosť niečomu, čo prinesie až časom nejaké ovocie a dlhodobú perspektívu, pozitíva. Náš mozog si navykol na to vzrušenie, uspokojenie, ktoré dosiahneme relatívne rýchlo a za krátku dobu prostredníctvom pozerania seriálov online, televízie atď. Až tak si zvykol, že nám robí normálne problém odložiť nie nevyhnutné, krátkodobé potešenia v prospech činností, ktoré sú zamerané skôr do ,,budúcnosti". Prítomnosť tým neprestáva byť dôležitá, ani to nemusí znamenať stratiť sa v obavách pre to, čo nie je, človek si môže užívať i tieto činnosti ,,tu a teraz".
3. Seba-ľútosť- S týmto mám dosť skúseností. Pokladám ho za jeden z najviac škodlivých pocitov. Seba-ľútosť môže ľahko naviazať na seba ďalšie deštruktívne emócie a pocity, aj myšlienky. Pozícia obete môže byť tak silná, že človek, hoci by aj vyvinul snahu na zmenu svojho života, pri najmenšom neúspechu či ,,páde" si nevedomky užíva trápenie sa, hnev na život, okolie, Boha resp. i seba, vidí sám seba často ako plného chýb a bez pozitív, má dojem, že život( resp. Boh, osud...) mu schválne hádže polená pod nohy a on je jeho obeťou, bezmocnou figúrkou. Pokiaľ sa však z tejto role nevymaní, ťažko sa mu podarí vo svojom živote meniť veci..... je možné, že vás napadnú i ďalšie body, pokojne sa vyjadrite v komentároch :) .
K tejto téme sa ešte vrátim, kde sa zamyslíme nad tým, ako seba-poznanie môže napomôcť k zmenám spolu s rozvíjaním trpezlivosti a vytrvalosti . Vyjadrím sa tam aj osobnejšie, aby to neznelo ako nejaká prednáška. Dôležitá je tam tiež vnútorná motivácia. Pri seba-poznaní a ochote pracovať na búraní starých návykov, lipnutí či slabostí a vytváraní nových nestačí len zistiť, ČO vlastne chceme a ČO nechceme. Bez odpovede na zásadnú otázku: PREČO to chceme? PREČO to chceme robiť? PREČO nám toto a toto už nevyhovuje?.... by nám bolo málo platné čítať múdrosti z mnohých kníh. Dúfal som sám často vtedy, ako mi to pomôže ,, namotivovať sa" k robeniu zmien v živote. Môžete si domyslieť, ako to asi dopadlo . :) Taktiež je kľúčové smerovanie našej pozornosti: Naše neefektívne, nám už nevyhovujúce návyky, vzorce správania, postoje, programy ...je efektívnejšie sa pri ich spoznaní sústrediť pozornosťou na budovanie nových návykov, vzorcov správania a pod. Jedna vec je postupne sa zbavovať nejakého návyku, nemenej dôležitejšie nahradiť ho postupným budovaním pozitívneho vzorca, postoja ..... a toto všetko uvedené sa mi už darí, lebo už v ceste nebráni seba-ľútosť, začal som spoznávať seba samého poctivo, svoje silné a slabé stránky( tento proces sa ani zďaleka neskončil!), začal som vnímať svoje túžby a stanovil si zámer rozvíjať tie veci, o ktorých viem, že mi idú, robiť veci, ktoré ma bavia a sú zároveň užitočné. Idem touto cestou, snažiac sa byť súčasne trpezlivý a vytrvalý, nečakať výsledky okamžite. Pri zbavovaní sa postupne, rad-radom, negatívnych vzorcov, slabín( začínam s dvomi, neodporúča sa začať s veľa vecami v tomto smere!) seba-poznanie mi bolo tiež dôležitým pomocníkom ako krok. Kládol som si otázky: PREČO sa toho chcem zbaviť? Aká sila sa skrýva v tej slabine, v tom negat. vzorci/ zvyku? KEDY, za akých okolností podľahnem tomu zlozvyku, slabosti...? ČO pozitívne a konštruktívne môžem nabudúce vykonať alebo to začať budovať už i teraz, čo mi bude dostatočnou oporou, vďaka ktorej do toho už nespadnem? Podobné otázky a nachádzanie odpovedí na ne je dôležitý krok! A v neposlednej rade, ak som aj občas padol do toho, už som sa tým netrápil a neľutoval sa. Vstal som a znova šiel do toho! Viac už naozaj v tom ďalšom článku. :)
Toľko na dnes. Prajem vám všetkým príjemné čítanie. :)
Komentáre
Zverejnenie komentára