Záhadný balík(príbeh na pokračovanie)
Na cestách už nejaké tie roky kráčal osamelo jeden chlapec. Nevedel nikdy, čo ho čaká za rohom. Raz to boli nepríjemné prekvapenia, inokedy veľmi nečakané radosti. Jedného dňa ho zastavil na cestách neznámy starček s veľmi zvláštnou ponukou. Ponukou, ktorá mu mala zmeniť život. Položil na stôl záhadnú krabicu a povedal chlapcovi, že ju nesmie otvárať. Iba vtedy si ju môže vziať so sebou, zadarmo.....zadarmo?! Chlapec sa tomu zdráhal uveriť, uvažoval, nebude v tom akýsi fígeľ? Starček sa len pousmial a ubezpečil ho, že žiadny. Teda až na jeden jediný fígeľ. ,,Budeš musieť zaplatiť, samozrejme! Ale nie peniazmi, chlapče. Musíš zaplatiť srdcom!", vysvetľoval. Chlapec nerozumel tým slovám, tak sa pýtal ďalej, starček i to vysvetlil trpezlivo. ,,Ak sa rozhodneš ju odo mňa prijať, jediná platba je srdcom, presne tak. Zaplatiť srdcom znamená- keď sa vydáš na cestu s ňou, musí mať cesta, ktorou pôjdeš, srdce. Cesta bez srdca nemá zmysel, jediné, čo Ťa na nej čaká, je, že prekľaješ celý svoj život! A nezabudni, neotváraj ju. Vidím na Tebe teraz, že si veľmi zvedavý, prečo. Dôveruj mi, má to svoj dôvod. Ak si ochotný plniť tieto podmienky, vezmi si ju a choď." Chlapec najprv váhal, uvažoval. Ale ako čakal, všímal si, ako i iní ľudia krabice od toho pána si vzali.
Napokon sa rozhodol, že to prijme. Odvetil mu, že berie a starček sa na to len usmial a podal mu tú krabicu. Chlapec potom s krabicou zašiel ďalej kráčajúc cestou a zahol do jednej uličky za rohom, kde sa ocitol už sám. Oprel sa o stenu a srdce sa mu rozbúšilo od pomyslenia, čo tam asi je. Cítil trochu váhy v krabici a aj pri pohybe v ruke, takže nepochybne čosi obsahovala. Bola to krabica, ktorá sa zmestila do jednej ruky, malá. Vyvstalo v ňom silné pokušenie otvoriť ten balíček a nahliadnuť doňho. Zrazu mu u toho vypadol z vrecka akýsi papier, na ktorom bolo čosi napísané. Skoro ho vietor odfúkol, včas ho však zachytil chmatom ruky. To, čo tam uzrel, ho prekvapilo: ,,Ešte je tretia podmienka, na ktorú dbaj. Chráň si ju dobre, za žiadnych okolností ju nikomu len tak nedávaj, a hlavne, nestrať ju! S pozdravom od vieš koho." Hneď vedel, od koho je. Len nechápal, kedy mu ju tam mohol dať? Predsa bol celý čas starček za pultom obchodíku. Možno niekto v tej skupine ľudí mu nenápadne vsunul ten papierik do vrecka? Možno mal nejakého asistenta ten pán! Netušil. Začalo to byť však čoraz zvláštnejšie preňho. Pozrel opäť na krabičku s nutkaním ju otvoriť.
Náhle sa objavila v uličke skupinka asi piatich indivíduí. Každý mal na svojej tvári jazvy rôzne rozložené po tvárach. Niekto pod okom, niekto na líci, niekto na boku. Podišli k chlapcovi s výrazom v očiach, ktorý neznačil nič dobré. Obklopili ho. Chlapec zneistel. Muži vytiahli nože a začali sa mu vyhrážať, aby im dal balíček. Chlapec si však spomenul na starcove slová a ani sám nechcel prísť o niečo tak zvláštne a zaujímavé, nech je v ňom čokoľvek. Zachvátil ho strach. Obzrel sa dozadu, keďže spredu nemal šancu vyjsť z uličky, lebo tadiaľ vošli k nemu títo. Videl, že tá cesta kamsi zatáča kamsi doprava, bola to jediná šanca. Vystrašene odvetil: ,,A čo ten šiesty muž za vami, to je váš.... vodca?" Bol to len figliarsky manéver, dúfal, že naň skočia. A ozaj, skupina zlodejov zneistela a obzrela sa dozadu, aký vodca, lebo mali obavy, či predsa len ktosi nezasvätený tam neprišiel snoriť. Moment prekvapenia sa vydaril a chlapec s obavami o svoj život a o záhadný balík začal utekať ako o život. Jeden z nich skríkol: ,,Hej, ty zasran...!", keď neskoro zaregistroval, že chlapec im začal unikať. Rozbehli sa za ním. Zabočil do tej uličky vpravo, kde však narazil na trpkú skutočnosť. Slepá ulička. Nebolo cesty von. Obrátil sa a už boli pri ňom. Naštvaní zopakovali, aby im dal balík.....
Pokračovanie nabudúce.
Napokon sa rozhodol, že to prijme. Odvetil mu, že berie a starček sa na to len usmial a podal mu tú krabicu. Chlapec potom s krabicou zašiel ďalej kráčajúc cestou a zahol do jednej uličky za rohom, kde sa ocitol už sám. Oprel sa o stenu a srdce sa mu rozbúšilo od pomyslenia, čo tam asi je. Cítil trochu váhy v krabici a aj pri pohybe v ruke, takže nepochybne čosi obsahovala. Bola to krabica, ktorá sa zmestila do jednej ruky, malá. Vyvstalo v ňom silné pokušenie otvoriť ten balíček a nahliadnuť doňho. Zrazu mu u toho vypadol z vrecka akýsi papier, na ktorom bolo čosi napísané. Skoro ho vietor odfúkol, včas ho však zachytil chmatom ruky. To, čo tam uzrel, ho prekvapilo: ,,Ešte je tretia podmienka, na ktorú dbaj. Chráň si ju dobre, za žiadnych okolností ju nikomu len tak nedávaj, a hlavne, nestrať ju! S pozdravom od vieš koho." Hneď vedel, od koho je. Len nechápal, kedy mu ju tam mohol dať? Predsa bol celý čas starček za pultom obchodíku. Možno niekto v tej skupine ľudí mu nenápadne vsunul ten papierik do vrecka? Možno mal nejakého asistenta ten pán! Netušil. Začalo to byť však čoraz zvláštnejšie preňho. Pozrel opäť na krabičku s nutkaním ju otvoriť.
Náhle sa objavila v uličke skupinka asi piatich indivíduí. Každý mal na svojej tvári jazvy rôzne rozložené po tvárach. Niekto pod okom, niekto na líci, niekto na boku. Podišli k chlapcovi s výrazom v očiach, ktorý neznačil nič dobré. Obklopili ho. Chlapec zneistel. Muži vytiahli nože a začali sa mu vyhrážať, aby im dal balíček. Chlapec si však spomenul na starcove slová a ani sám nechcel prísť o niečo tak zvláštne a zaujímavé, nech je v ňom čokoľvek. Zachvátil ho strach. Obzrel sa dozadu, keďže spredu nemal šancu vyjsť z uličky, lebo tadiaľ vošli k nemu títo. Videl, že tá cesta kamsi zatáča kamsi doprava, bola to jediná šanca. Vystrašene odvetil: ,,A čo ten šiesty muž za vami, to je váš.... vodca?" Bol to len figliarsky manéver, dúfal, že naň skočia. A ozaj, skupina zlodejov zneistela a obzrela sa dozadu, aký vodca, lebo mali obavy, či predsa len ktosi nezasvätený tam neprišiel snoriť. Moment prekvapenia sa vydaril a chlapec s obavami o svoj život a o záhadný balík začal utekať ako o život. Jeden z nich skríkol: ,,Hej, ty zasran...!", keď neskoro zaregistroval, že chlapec im začal unikať. Rozbehli sa za ním. Zabočil do tej uličky vpravo, kde však narazil na trpkú skutočnosť. Slepá ulička. Nebolo cesty von. Obrátil sa a už boli pri ňom. Naštvaní zopakovali, aby im dal balík.....
Pokračovanie nabudúce.
Komentáre
Zverejnenie komentára