V chráme vlastnej duše(Spoveď)

V chráme vlastnej duše

Obnaženou stáva sa moja duša, krehkou, nové horizonty na ceste objavuje s tým, že sa asi vyplavujú staré záležitosti, bloky, veci, čo sa dlho neriešili. Či už je to dôsledok niečoho, či očistný proces, rozhodla sa zbaviť strachu a prijímať to také, aké to je. Stavať sa na vlastné vnútorne je pre ňu také stále nové, miestami desivé a predsa....kdesi pociťuje tú ohromujúcu ľahkosť slobody a radosť z toho, že nachádza silu i prijímať dôsledky za vlastné rozhodnutia.

Nedokonalosť prestáva byť na prekážku, perfekcionizmus začína opúšťať ako smrtonosný model, ktorý ju ničil kúsok po kúsku. Túži milovať, rásť skrze vlastné rozhodnutia, aj keby sa niektoré časom ukázali časom ako ,,chyby“. Najväčšou ,,chybou“ však bolo to prílišné uzatváranie sa medzi štyrmi stenami, strach neurobiť radšej žiadnu chybu. Naberá odvahu vychádzať z ulity, viac a viac. Niežeby strachy a obavy už neexistovali, ale uvedomila si, že opakom odvahy nie je strach, ale zbabelosť, útek pred sebou samou, pred druhými. I tá odvaha akosi často sú kroky vpred napriek strachu, ktorý môže byť stále prítomný. Každá duša je odvážna, ak sa odváži vôbec pozrieť do nemilosrdného zrkadla. Do seba samej. Je to pomalý, krehký a miestami bolestivý proces. Skúmať samu seba i dovoliť si objavovať svoje vlastné potreby i limity, začať hľadať odpovede na otázky, čo vlastne chce od života a čo nechce. A niečo pre to začať robiť. A ako vychádza z tej ulity, začne vnímať, ako je ten život pestrofarebný okolo nej a aké ochudobňujúce bolo pre ňu mnohé veci i ľudí hádzať do rôznych šablón, predstáv. Život je tak dynamický, premenlivý, že je až otázne, či sa dá vôbec sterilne zachytiť a ohraničiť do niečoho statického. Na povrchu sa zdá byť všetko zdanlivo všedným, ale nahliadnutím do hĺbky sa ukáže, aká je to ilúzia. Je tam život, je tam dynamika, bohatstvo i záhady, ktoré akoby čakajú na to, aby boli vyzdvihnuté na svetlo vedomia.

Spomínaný perfekcionizmus, ešte sa k nemu vrátim. Podľa mňa naozaj pomaly zabíja. Vrátane prílišnej tvrdosti voči sebe samému. Niekedy nie je ťažké odpustiť iným, ako skôr ...sebe samému. Prestať sa ľutovať za to, čo sme chceli urobiť a neurobili, i za to, čo sme urobili. Jednoducho si len priznať... sme ľudskí. Môžeme sa však poučiť a učiť zo všetkého, aj keby občas niečo prestrelíme, preženieme. A moja duša už opúšťa tú samovražednú cestu...zaiste, je tam i hĺbavosť, vnímavosť, citlivosť, občas precitlivenosť, ale taká je.... jednoducho je. Jej dôveru si ťažko získať, ale keď si jej dôveru už niekto naozaj získa, spozná jej otvorenosť, i jej ochotu načúvať. Rada počúva. Len sa stále občas bráni pred zranením. A predsa získala si niekoľko blízkych priateliek i priateľov. S ich podporou sa snaží.... ísť svojou krehkou, avšak vlastnou, cestou.  Rada pritom tvorí, poéziu aj prózu. Len jej chýba ešte zdokonaliť sa tam vo vytrvalosti, neprestávať s tým a hlavne nedokončené dokončievať.

Ako vták Fénix vstala z popola a vzlietla. Vôbec nevie, čo ešte objaví. Brány vnútornej slobody sa však už otvorili......                                   Ján Orol bojovník alias Jean Eagle warrior