Pútnikov zápisník

         Na cestách už nejaké tie roky kráčal osamelo jeden chlapec. Nevedel nikdy, čo ho čaká za rohom. Raz to boli nepríjemné prekvapenia, inokedy veľmi nečakané radosti. Jedného dňa ho zastavil na cestách neznámy starček s veľmi zvláštnou ponukou. Ponukou, ktorá mu mala zmeniť život. Položil na stôl záhadnú krabicu a povedal chlapcovi, že ju nesmie otvárať. Iba vtedy si ju môže vziať so sebou, zadarmo.....zadarmo?! Chlapec sa tomu zdráhal uveriť, uvažoval, nebude v tom akýsi fígeľ? Starček sa len pousmial a ubezpečil ho, že žiadny. Teda až na jeden jediný fígeľ. ,,Budeš musieť zaplatiť, samozrejme! Ale nie peniazmi, chlapče. Musíš zaplatiť srdcom!", vysvetľoval. Chlapec nerozumel tým slovám, tak sa pýtal ďalej, starček i to vysvetlil trpezlivo. ,,Ak sa rozhodneš ju odo mňa prijať, jediná platba je srdcom, presne tak. Zaplatiť srdcom znamená- keď sa vydáš na cestu s ňou, musí mať cesta, ktorou pôjdeš, srdce. Cesta bez srdca nemá zmysel, jediné, ...

          Nie je nič lepšie ako začať po nejakej dobe otázkou, či to vôbec stálo za to? Skutočnosť, že ste si písali s niekým päť rokov, aj sa s ním videli niekoľkokrát. V istom zmysle to stálo za to, lebo sa objavovali i pekné momenty, vrátane zdieľania filmov, seriálov, určitej výmeny názorov, kde som viac zistil, ako je na tom ten druhý. Postupne sme sa zdôverovali čoraz viac o veciach, o ktorých sa bežne nehovorí s niekým len tak. Päť rokov rozhodne nie je málo, ale ku koncu nabrali mnohé veci iný spád, najmä trpkú príchuť zomierania už bolo cítiť. Rozpadu nášho priateľstva, ak to vôbec bolo priateľstvo!           Keď si uvedomíte, že niektoré veci už nedokážete len tak ľahko zvládnuť, aj keď ste sa snažili a dali ešte šancu. Keď nedokážete nevidieť to, ako sa všetko začalo vracať do starých koľají, koľají, kde vládne jednostrannosť v ľudskej komunikácií, kde síce prihovárate sa tomu druhému, ...

         Nedávno som sa opäť začal vracať k istým plánom. Nie je za tým nič iné ako : Zámer meniť svoj život, dať mu určitý cieľ..... kráčať a žiť ho  plnšie, krajšie . Na to som potreboval však uchopiť súčasnosť, súčasný stav. Chcem vám, milí čitatelia, ukázať, akým spôsobom som sa snažil zmeniť svoj život, prečo sa mi to nedarilo. Zároveň ukázať súčasný stav, ktorý by som charakterizoval ako úspešným zavádzaním postupných zmien v mojom živote, prečo sa to už darí oproti dávnejším snahám.        Dlhú dobu som sa snažil o to, zmeniť ho. Čítal som mnoho múdrych kníh v oblastí spirituality aj psychológie, taktiež motivačnej literatúry. Predsa však nedarilo sa mi víťaziť nad zlozvykmi a slabosťami, podliehal som dlho seba- ľútosti a akýkoľvek najmenší ,, neúspech" ma ľahko podnietil k tomu sa vzdávať. Navyše som si dlhú dobu neuvedomoval, čo naozaj chcem JA vo svojom živote, po čom túžim, kam chcem smerovať, stále to prebiehalo skrze mien...

        Táto esej je zameraná práve na predchádzajúce dva články, kedy som sa rozpísal o tom, ako sa vraciam ku koreňom, hoci nie cirkevným.  Niekto by sa na mohol opýtať : Prečo ten návrat ku kresťanstvu? Podľa toho, o koho by šlo alebo aj nie, otázka by mohla byť pokladaná s rôznym zámerom. Zvedavosť, údiv, šok, znechutenie... Pre človeka nasiaknutého postmodernou môže byť takýto krok nepochopiteľný. Dnes sa vyzdvihuje totiž akási vlastná cesta, neoškatuľkovaná ako najlepšia voľba, ako voľba slobody pred voľbou obmedzenia, otroctva a pod. Ale je naozaj neviazanie sa na nič skutočnou slobodou? Alebo inak položím otázku: Musí znamenať hlásenie sa k čomusi, používanie danej formy cesty otroctvo, neslobodu, viazanie sa ?          Nemyslím si to. Zdá sa, že dnes človek túži po neobmedzenej, absolútnej slobode. Často je táto túžba rôzne proklamovaná v New Age, kde sa rôzne tradície až prehnane miešajú a ľudia si z nich vyberajú prvky t...

   Mnohé náuky, mnohé učenia majú svoju hĺbku a krásy. Tá pestrá rozmanitosť, to je len nepatrný zlomok rozmanitosti v živote, jeho bohatstva a mystérií. A uprostred tejto rozmanitosti stojí niekto....s kým človek môže mať osobný vzťah. Mnohé cesty sa kdesi stretávajú, niekde sa aj pretínajú, niekde sa aj rozdeľujú. Každá z nich má právo byť, smie byť realizovaná, smie sa kráčať na chodníkoch tých ciest. Predsa len však neplatí, že všetky vedú do toho istého cieľa. Nie všetky sú rovnako bezpečné. Dalo by sa hovoriť aj o mapách k ceste, nie každá mapa je rovnako spoľahlivá..... ....človek musí mať istý odstup, aby ľahko neskĺzol do čierno-bielej optiky posudzovania, ktorá kam hneď vedie. Často to ukáže až čas, aj keď niekedy netreba ani začať šliapať na istej ceste a už vnímame: Toto nebude bezpečné, to veru nie. To samozrejme neznamená, že všetky sú zlé a že len jedna jediná je správna. Skôr chcem, vzhľadom na predchádzajúci článok zdôrazniť, že tak ako sa to môže stať druhý...

Návrat ku koreňom. Tieto slová budú u každého vyvolávať iné asociácie. Napr. domova.... a domov, to je miesto, kde sa cítite bezpečne. Prinajmenšom tam, kde sú vzťahy zdravé. Ale tu nebude reč o takýchto koreňoch a predsa ide o čosi symbolické. V mojom prípade návratom ku koreňom mám na mysli čosi úplne iné, totiž návrat k tomu, v čom som bol vychovávaný, totiž v rámci kresťanskej viery,kresťanstva, avšak tento návrat nie je návratom k rímsko-katolicizmu, nejde ani o nejaký príklon k žiadnej inej cirkvi či k fundamentalizmu. Ide skôr o jedinečné, vlastné spracúvanie a opätovné vyhodnocovanie, hľadanie, skúmanie .... ono tento návrat sa v podstate dial postupne s tým, že je zachovaná otvorenosť k iným náboženstvám, mapám, náukám a pod. Bádať v ,,exotických" vodách môže byť nesmierne prínosné, ale zároveň aj mätúce. Naša mentalita, tradície, skúsenosti.... naša kultúra je proste dosť odlišná od tej východnej a hoci môže byť pre nás iné náboženstvo, kultúra, spiritualita prínosom, ni...